Štyri pojmy, ktoré sa často zamieňajú
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu rozlišuje vojnu, vojnový stav, výnimočný stav a núdzový stav. Líšia sa dôvodom, tým, kto ich vyhlasuje, dĺžkou a územím. Vyhlásiť ich možno len za podmienok, ktoré určuje tento zákon.
| Stav | Kto vyhlasuje | Kedy | Trvanie a územie |
|---|---|---|---|
| Núdzový stav | vláda | ohrozenie života, zdravia, životného prostredia alebo značných majetkových hodnôt pri živelnej pohrome, katastrofe alebo havárii | najviac 90 dní, postihnuté alebo ohrozené územie |
| Výnimočný stav | prezident na návrh vlády | teroristický útok, rozsiahle nepokoje alebo hromadné násilie, ktoré vážne ohrozuje verejný poriadok a nedá sa zvládnuť bežnými prostriedkami | najviac 60 dní, predĺženie najviac o 30 dní, postihnuté alebo ohrozené územie |
| Vojnový stav | prezident na návrh vlády | Slovensku bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo napadnutie cudzou mocou | od vyhlásenia do skončenia alebo do určeného času, celé územie |
| Vojna | prezident na základe rozhodnutia Národnej rady | Slovensko napadla cudzia moc alebo to vyplýva zo záväzkov kolektívnej obrany | od vypovedania do uzavretia mieru, celé územie |
Núdzový stav teda nie je vojnový stav. Núdzový stav sa týka pohrôm, havárií a katastrof, vojnový stav hrozby napadnutia.
Núdzový stav: pohroma, havária, pandémia
Núdzový stav vyhlasuje vláda, a to len pre územie, ktoré je postihnuté alebo bezprostredne ohrozené. Trvá v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najviac 90 dní.
Pri núdzovom stave kvôli pandémii zákon pozná predĺženie o najviac 40 dní, aj opakované. Každé predĺženie musí do 20 dní od jeho prvého dňa schváliť Národná rada, inak núdzový stav zaniká. Súhlas parlamentu treba aj vtedy, keď vláda chce z tých istých dôvodov vyhlásiť núdzový stav znova a od skončenia predchádzajúceho neuplynulo 90 dní.
Príklad z praxe: vláda vyhlásila núdzový stav kvôli pandémii covidu od 25. novembra 2021 na 90 dní.
Výnimočný stav: vážne narušenie verejného poriadku
Výnimočný stav vyhlasuje prezident na návrh vlády, ak došlo alebo bezprostredne hrozí teroristický útok, rozsiahle nepokoje alebo hromadné násilné konanie a bežné prostriedky na obnovenie poriadku nestačia. Platí pre postihnuté alebo ohrozené územie. Trvá najviac 60 dní a pri nových okolnostiach súvisiacich s pôvodným dôvodom sa dá predĺžiť najviac o 30 dní.
Zákon zároveň určuje hranicu: výnimočný stav nemožno vyhlásiť na potlačenie zákonného štrajku ani na zmarenie zákonného zhromaždenia, pokiaľ nedôjde ku konaniu, ktoré spĺňa podmienky zo zákona.
Vojnový stav a vojna
Vojnový stav vyhlasuje prezident na návrh vlády, keď Slovenskej republike bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo napadnutie bez vypovedania vojny. Platí pre celé územie. Trvá od vyhlásenia do skončenia, do uplynutia určeného času alebo do vypovedania vojny.
Vojnu vypovedá prezident na základe rozhodnutia Národnej rady, a to len vtedy, ak je Slovensko napadnuté cudzou mocou alebo ak to vyplýva zo záväzkov kolektívnej bezpečnosti či spoločnej obrany. Čas vojny trvá od vypovedania do uzavretia mieru.
V čase vojny aj vojnového stavu môže prezident na návrh vlády nariadiť mimoriadnu službu, povolať záložníkov a nariadiť mobilizáciu. Mobilizáciu ozbrojených síl môže nariadiť aj pri ohrození bezpečnosti štátu alebo bezprostrednej hrozbe napadnutia. Povolávanie osôb a branná povinnosť sa riadia osobitnými zákonmi, tento článok ich nerozoberá.
Čo sa môže zmeniť pre vás
Zákon pri každom stave vymenúva, ktoré práva a slobody možno obmedziť a aké povinnosti uložiť. Platí to len v nevyhnutnom rozsahu a čase. Pri núdzovom stave sa obmedzenia volia podľa závažnosti ohrozenia, nie všetky naraz. Medzi možnými opatreniami sú najmä:
- evakuácia alebo nútený pobyt v obydlí, v krytoch či v núdzovom ubytovaní,
- pracovná povinnosť,
- obmedzenie vlastníckych práv a používania vozidiel,
- obmedzenie pohybu osôb, pri výnimočnom stave aj zákaz vychádzania v určenom čase,
- povoľovanie zhromaždení a obmedzenie šírenia informácií,
- zákaz štrajku.
Pri vojne a vojnovom stave je zoznam širší, zahŕňa napríklad cenzúru pošty, odloženie volieb, obmedzenie podnikania a súdnej ochrany v niektorých veciach. Zoznam je strop, nie predpoveď: ktoré opatrenia sa reálne uplatnia, závisí od konkrétneho vyhlásenia.
Samotné vyhlásenie stavu nemení základ toho, čo robiť pri ohrození: riaďte sa pokynmi orgánov. Ako rozpoznať varovanie, vysvetľuje článok Sirény na Slovensku, odchod z domu článok Evakuácia obyvateľstva.
Kto krízu riadi
Zákon č. 387/2002 Z. z. vymedzuje krízovú situáciu ako obdobie, keď je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu. Na jej riešenie môžu ústavné orgány vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu. Krízové štáby zriaďujú vláda (Ústredný krízový štáb, ktorého predsedom je minister vnútra), ministerstvá, obvodné úrady, obce a vyššie územné celky.
Nezamieňať s tým, čo sa volá podobne
Mimoriadna situácia je iný pojem, z zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Je to obdobie ohrozenia alebo pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti (živelná pohroma, havária, katastrofa a ďalšie). Vyhlasuje a odvoláva sa prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov a umožňuje napríklad evakuáciu, núdzové zásobovanie a ubytovanie. Ak je vyhlásený núdzový alebo výnimočný stav, mimoriadna situácia sa z tých istých dôvodov a na tom istom území nevyhlasuje.
Stav ropnej núdze médiá niekedy označujú ako „núdzový stav“, ale ide o osobitný režim. Vláda ho podľa Správy štátnych hmotných rezerv vyhlásila uznesením z 18. februára 2026 s účinnosťou od 19. februára 2026 podľa zákona č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a platí do odvolania. Stránka nespomína ústavný zákon 227/2002. Podľa ministerstva hospodárstva trval ešte 8. apríla 2026. Aktuálny stav si overte u Správy štátnych hmotných rezerv.
Ako zistiť, čo platí práve teraz
Tento článok nesleduje aktuálne vyhlásenia. Čo je vyhlásené dnes, hľadajte u úradov, nie v reťazových správach:
- vláda: vlada.gov.sk a uznesenia na rokovania.gov.sk,
- ministerstvo vnútra: minv.sk,
- zákony: slov-lex.sk.
Pri správe o vyhlásení výnimočného či vojnového stavu si overte, že ju potvrdzuje oficiálny zdroj. Správy bez uvedeného vydavateľa a dátumu nešírte ďalej.
Čo urobiť doma
Príprava sa nemení podľa názvu stavu. Najdôležitejšie je mať pripravené to, čo funguje pri každom ohrození:
- rodinný krízový plán s miestom stretnutia a kontaktmi na papieri,
- zásoby aspoň na 72 hodín podľa článku Pripravenosť na 72 hodín,
- uložené tiesňové čísla, pozri Tiesňové linky 112, 150, 155, 158.
Toto je zhrnutie zákona, nie právna rada.
Rýchla kontrola
- Viete rozlíšiť núdzový stav (pohroma, havária, pandémia) od vojnového stavu (hrozba napadnutia)?
- Viete, že núdzový stav vyhlasuje vláda a výnimočný a vojnový stav prezident na návrh vlády?
- Viete, kde si overíte, čo je vyhlásené: u vlády, ministerstva vnútra a v Zbierke zákonov?
- Máte plán domácnosti, ktorý funguje bez ohľadu na to, ako sa stav volá?
Zdroje
- static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2002/227/20201229.html
- static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2002/387/20210119.html
- static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1994/42/20250701.html
Zobraziť všetky zdroje (6)
Našli ste chybu? Nahláste nepresnosť v návode SO-025.