Deti a krízová pripravenosť: bezpečný plán bez strašenia

Pripravenosť učte ako zručnosť

Malé deti nemusia poznať všetky katastrofické scenáre. Potrebujú vedieť, kto im pomôže, kde je bezpečné miesto a čo robiť, ak sa nevedia spojiť s rodičmi. Pri rozprávaní používajte jednoduché príklady: čo spravíme, ak večer zhasne svetlo? MV SR radí hovoriť s deťmi jednoducho, pokojne a primerane veku, uistiť ich, že nezostanú samy, a nechať ich vyjadriť pocity a otázky.

Tri praktické návyky

Kontakty: staršie dieťa sa môže naučiť telefónne číslo rodiča a meno dôveryhodného dospelého. Bezpečný pohyb: nacvičte, kde sa doma nachádza baterka a ako bezpečne opustiť budovu. Škola: overte si pravidlá školy alebo škôlky pre mimoriadne udalosti a dohodnuté odovzdanie detí.

Špecifické zásoby

Pribaľte potraviny zohľadňujúce alergie, potrebné lieky, vhodné hygienické potreby a malý upokojujúci predmet. Pri dojčatách pripravte spôsob bezpečného kŕmenia aj počas výpadku vody a energie; otázky špeciálnej výživy konzultujte so zdravotníkom.

Čomu sa vyhnúť

Deti nestrašte podrobnými predstavami katastrof. Neučte ich, že majú samostatne odísť zo školy pri každom výpadku sietí. Najprv treba dodržiavať pokyny pedagógov a zodpovedných osôb.

Krátka rodinná hra

Dajte deťom úlohu nájsť svetlo, vlastné topánky a kontaktnú kartičku. Potom ich pochváľte za postup, nie za rýchlosť. Raz za čas zopakujte nácvik v pokojnej atmosfére.

Prispôsobte úlohy schopnostiam dieťaťa

Malé dieťa môže vedieť, ku ktorému dospelému ísť a kde sú topánky či obľúbený predmet. Školák môže pracovať s kontaktnou kartičkou a povedať svoje meno a kontakt na rodiča. Staršie dieťa môže pomáhať so známou jednoduchou úlohou, ale nenesie zodpovednosť za bezpečnosť celej rodiny. Vek je iba orientácia; rozhodujú reálne schopnosti a potreby konkrétneho dieťaťa.

Počas rozhovoru používajte pravdivé a krátke vety: „Ak zhasne svetlo, dospelý zapne čelovku. Zostaneme spolu a zistíme, čo sa deje.“ Nesľubujte, že sa nič nemôže stať. Nepoužívajte zastrašujúce videá na motiváciu k nácviku. Ak dieťa nerozumie úlohe, zjednodušte ju.

Dohoda so školou a ďalším opatrovateľom

Overte aktuálne telefóny, oprávnené osoby na vyzdvihnutie a spôsob informovania rodičov. Spýtajte sa, ako škola postupuje pri výpadku spojenia; nevytvárajte protichodné pokyny pre dieťa. Doma si zapíšte meno náhradného dospelého a zabezpečte, aby o dohode vedel aj on.

Do batožiny patria veci, ktoré dieťa skutočne používa. Skontrolujte veľkosť oblečenia a obuvi, alergie a osobné pomôcky. Náhradnú starostlivosť o lieky dohodnite s oprávnenou osobou. Drobné batérie, lieky a nebezpečné predmety nie sú súčasťou detskej hry na pripravenosť.

Pokojný desaťminútový nácvik

Najprv povedzte, že ide o hru bez skutočného ohrozenia. Dieťa nájde kontaktnú kartičku, ukáže topánky a povie meno dospelého, ktorý mu pomôže. Dospelý overí, či sú tieto veci dostupné. Nácvik nerobte tak, že dieťa úmyselne stratíte, necháte samotné alebo mu zoberiete možnosť privolať vás.

Po skúške sa spýtajte, čo bolo nejasné, a opravte jednu vec. Pri dieťati s komunikačnými, senzorickými či zdravotnými potrebami vytvorte dohodu s jeho opatrovateľmi a odborníkmi. V rodinnom pláne určte hlavného pomocníka aj náhradu a aktualizujte ho pri zmene školy alebo starostlivosti.

Rýchla kontrola

• Vie dieťa pomenovať dôveryhodnú dospelú osobu?
• Pozná jednoduchý pokojný postup pri výpadku?
• Sú pripravené prípadné špeciálne potraviny či lieky?
• Poznáte spôsob kontaktu školy s rodičmi?